Čo- to o mojom živote v procese tvorby.

    V mojom prípade sa môj tvorivý životný cyklus uzatvára.

Pravdepodobne už nenájdem Dieru v plote, cez ktorú som sa v mladosti dostával do virtuálneho sveta farieb, hier a dobrodružných výletov.

Väčšinou som bol -sám so svojou poéziou. Víziou i vlastným ďalekopisom. Často som prekračoval hranice pozemského poznania a moja

fantázia -až do dnešných dní- nemá konca kraja.

    Je to dobré a niekedy i bolestivé poznanie.

Do dnešného dňa som nepoznal ani ženu, ba ani muža s ktorými by som mohol tak povediac, užívať, prežívať všetko to, čo mi život ponúkal.

V žiadnej tvorivej oblasti som sa nedokázal inšpirovať výsledkami práce druhých. Mojou inšpiráciou je dokončená dnešná práca a radosť z očakávania nového dňa.     Ráno mi rozvoniava káva.

                                           Hútam, s ktorým veľkým písmenom začať. Všetké sú lákavé.

                                            Začnem okľukou.

                                            Pozbieram omrvinky z minulého dňa a už to mám!

                                            Valí sa na mňa záľaha červených makov.

                                            Cítim, ako sa s nimi vánok pohráva.

                                            ...a modrá z vyumývanej oblohy ich objíma.

                                             Je to skutočnosť, alebo sa mi to len zdá ?

                                             Ešte dúšok kávy voňavej a robota je hotová.

Takýto tvorivý proces prežívam. Ráno. Na obed i večer. Skôr než mi láskavý spánok zatvorí viečka, dočkám sa nových prekvapení.

Posúvajú ma rýchlo do predu. A tak: Ani dnes ešte neviem, s ktorým písmenkom začnem nový deň.

V svojom procese tvorby musím ísť denno denne v harmónií s dialektikou života. Kto tento proces necíti v duši, ľahko sa zamotá

v siločiarach tvorby a  -padne pod ich presilou.